Dážď - 9

29. prosince 2007 v 18:12 | Luci |  Dážď
Epizóda Sandra = rozprávanie Sandry o znakoch...
Jej mama mi nič nevyčítala. Tomu som sa dosť čudovala. Veď sme mali dávať jedna na druhú pozor. Povedala mi však, že mi verila, verí a veriť bude, vraj ten pocit, čo mala keď sme odchádzali ju mal zastaviť. Nedávala vinu sebe, ale mala nám aspoň niečo povedať. Proste to cítila. Ale neuvedomovala si, že to bude až také vážne. Bola som jej za to vďačná, ale ja tak som bola smutná. Neuveriteľne smutná. Veď mi zomrela najlepšia kamoška a to len kvôli tomu, že som na ňu nedávala pozor. Aj keď Starec dával. Ona bola vytrvalá a poslala preč aj jeho. Bola strašne dobrá. Cesta domov, už autom, bola zlá. Premietali sa mi tie posledné hodiny čo sme spolu strávili. A ja som len ticho plakala na zadnom sedadle pohrebnej služby. Po tvári mi stekalo dokopy viac sĺz, ako vonku dažďových kvapiek. Bola som strašne smutná. Neviete si to ani predstaviť. Vedela som, že na to nikdy nezabudnem, že sa na to proste nedá zabudnúť. Keď sme dorazili domov, všetko čo som mala spraviť podľa Beátiných posledných slov som spravila. Mala som aspoň trocha lepší pocit, že som jej vyhovela. Prišla som domov, ani som sa nevybalila, len som si sadla na posteľ a plakala, plakala. Keď okolo druhej v noci prišla za mnou mama, aby som sa pokúsila zaspať, povedala som jej, že to nedokážem. S veľkou ľútosťou ma objala a dala mi pusu na čelo. Strašne mi to pomohlo. Objatie dokáže človeku pomôcť aspoň trocha vždy keď to najviac potrebuje. Vtedy som si spomenula, že s Beou sme sa stále objímali. Strašne nám to pomáhalo. Mama odišla, a ja som zostala opäť sama v izbe. Popozerala som sa po nej, a videla som tam strašne veľa vecí čo mi buď dala, alebo požičala Bea. Znova som na ňu musela myslieť, teraz som však neplakala. Bola som zamyslená. Rozmýšľala som tak celú noc. Nezažmúrila som oka. Ráno okolo deviatej, keď všetci po ťažkej noci vstali, vyšla som z izby aj ja. O tretej sa mal konať pohreb. Naraňajkovala som sa v tichosti, nikto sa ma nič nepýtal. Keď som sa vrátila do izby, že sa pôjdem osprchovať, práve mi zapípala SMS-ka. Pozrela som sa na mobil. Bola od Starca, a stálo v nej:
"Ahoj. Je mi to strašne ľúto. Celú noc som kvôli tomu nespal. Ale nemohol by som ja a chalani prísť na pohreb? Bola to strašne dobrá osoba, a aj keď som ju moc nepoznal, mal som ju rád. A to isté aj chalani. Viem že sa pýtam kravinu lebo jej mama mi to určite vyčíta, ale za pokus to stálo. Ak chceš, tak mi odpíš. Erik" Dokonca sa aj podpísal ako Erik. Ja som bola za, ešte som sa musela opýtať Beátinej mamy. Prišla som za ňou do vedľajšieho domu a opýtala som ja jej na to. Opýtala sa ma, či ho Bea poznala dobre. Ja som jej povedala, že keby ho Bea mohla poznať o pár hodín viac, istotne by sa doňho zaľúbila. Beátina mama teda súhlasila. Vrátila som sa rýchlo domov, a už sa mi ani do sprchy nechcelo ísť, veď som bola do polovice mokrá, ešte stále pršalo. Zdalo sa mi to divné, pršalo stále, v kuse bez prestávky od vtedy ako zomrela. V noci som to nevnímala, ale asi aj vtedy pršalo. Rozhodla som sa, že si pôjdem sadnúť vonku na naše miesto do altánku. Keď som vyšla z domu, že to rýchlo prebehnem, v polovice cesty som zastala. Bola som celá mokrá. A bolo mi to príjemné. Zdvihla som hlavu, rozpažila ruky a nechala veľké kvapky na mňa padať. Zdalo sa mi že lietam. Bol to príjemný pocit. Všetky starosti sa zmyli a ja som chcela vzlietnuť tak vysoko, že by som na jednom oblaku našla Beu a ešte by sme sa zhovárali. Z tohto krásneho pocitu ma však vytrhol prudký blesk, ktorý niekam udrel. Nechcela som, aby udrel do mňa a tak som sa rozbehla k nášmu altánku. Keď som tam o pár minút prišla, zarazila som sa. Ten blesk udrel doňho a on bol celý v plameňoch.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama