Dážď - 8

29. prosince 2007 v 18:11 | Luci |  Dážď
"Pre boha. To je Bea! Nieeeeeeeee!" zakričala som, rozplakala sa a bežala k mojej najlepšej kamarátke.
"Len toto nie. Bea? Bea počuješ ma? Beáta! Prosím ťa, povedz mi niečo. Veď ti nič nie je. Že mám pravdu!" Sandra kľačala pri Bee v kaluži krvi a snažila sa ju prebrať. Nebola mŕtva, ale v bezvedomí. Všade okolo nej bola krv. Bála sa. Chcela s ňou ešte prehovoriť. Vtom sa Bea pohla, zakašľala a pozrela sa na Sandru.

"Vidíš Bea, ty žiješ a ešte dlho budeš." Usmiala sa na ňu Sandra aj napriek potokom sĺz. Nikto sa za ňu postavil a tak sa otočila. Bol to starec. Keď ho Sandra uvidela, sotila doňho tak silno, že skoro spadol.

"Vidíš to? Vidíš? Kde si bol? Ako si to mohol dovoliť? Máš na to nejaké rozumné vysvetlenie? Nie, nemáš. Pretože si sa flákal a nedával na ňu pozor!" Ziapala Sandra. Potom bol ticho. Sandra sa snažila zistiť odkiaľ je krv, aby mohla Beu vyslobodiť spod stožiara.

"Tak povieš mi čo si robil?" Povedala Sandra už trocha kľudnejšia. Ale ešte stále nevedela odkiaľ je toľko krvi.

"San...Sandra, to......ja som ho......poslala. Bolí......bo...bolí ma v bruchu." Sandra sa pozrela na Beu. Bolí ju brucho? To nie je dobré, veď na ňom má ten stožiar. Zohnala pár ľudí aby jej pomohli zdvihnúť stožiar a vyslobodiť Beu.

"Na tri. Raz. Dva. Tri." Povedal nejaký chlapík.

"Aááááááááááááááááááááááááááá!!!"

"Nie, späť, nevidíte že ju to bolí?"

"Ja......Mám tam niečo."

"Moja, kde máš niečo? Len pomaly a kľud. Nenecháme ťa tu."

"Mám nieč...niečo v......bruchu. Keď ste to dvíhali......bolelo to."

"Na tom stožiari bol výbežok." Povedal Starec. A na Sandrine veľké prekvapenie, aj keď nie zas až také veľké, začal plakať. Takto zistili, že Bea má v bruchu zapichnutý niečo ako satelit len v menšom vydaní. Sandra plakala ako ešte nikdy. Vtedy prišla sanitka. Keď to však sanitári uvideli, povedali, že sa jej už bohužiaľ nedá pomôcť. Bea ma zavolala k sebe.

"Ahoj drahá." Povedala Bea.

"Ahoj."

"Keď prídeš domov, povedz prosím mojej mame, že ju ľúbim. Všetkých vybozkávaj."

"Ale prečo by som to mala robiť? Veď sa doma s mamou v všetkými uvidíš."

"Nie, cítim, že to odchádza. Tento môj život a isto to nie je tá kravina čo mám v bruchu. Je to blížiaca sa smrť."

"Prosím, nenechala by si ma tu!"

"Prepáč. Mala som ostať pri tebe. Ale Starec je super. Chcel pivo, ale nechcel ma nechať samú keď tak lialo. A s ním som nemohla ísť, lebo tam boli tí chalani a ešte by sa náhodou niečo stalo. Nejaká bitka. Ja som ho však poslala. Povedala som, že ak nepôjde, nebudem sa s ním rozprávať." Bea hovorila strašne pomaly, ale vytrvalo. Nechcela koktať. Keď bola malá, ťažko sa toho zbavovala.

"Nie, všetko bude v pohode, neboj sa."

"Mám ťa rada."

"Aj ja teba, neodchádzaj prosím."

"Som rada. Prepáč mi ak som ti niekedy ublížila."

"Neublížila."

"Ahoj Sadra." Bea sa na mňa posledný krát pozrela so širokým a krásnym úsmevom a zatvorila oči.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama