Dôvod zabiť sa - 1

29. prosince 2007 v 18:16 | Luci |  Dôvod zabiť sa
Už som to doma nemohla vydržať. Zasa do mňa mama hustila že nič nerobím. Stále sa do mňa naváža. V škole mám pritom dobré známky, doma pomáham ako sa len dá. Ale stačí že spravím malú, malinkú chybu a už je zle. Nenávidí ma. Vážne ma nenávidí. Povedala mi to. Keď mi zomrel otec, hneď sa zmenila. Bola s ním len kvôli peniazom. Chcela sa ma zbaviť, ale ocko v záveti zanechal list rodičovstva. Chcel aby ma adoptovala a potom jej pripadne celý majetok. Tak jej veril. Bohužiaľ na môj smútok. Ani ona nebola práve nadšená, ale čo by kvôli peniazom nespravila? Nepáči sa jej čo robím, nepáči sa jej ako sa obliekam, nepáči sa jej ako sa správam. Nepáč sa jej na mne nič. Veď je moja macocha. Ako si ju mohol ocko zobrať? Veď z nej priam srší nenávisť a túžba po peniazoch. Normálne si začínam myslieť, že havaroval preto, lebo bol predtým s ňou alebo s ňou aspoň telefonoval. A ona ho tak vytočila, že stratil schopnosť šoférovať auto kľudne. Nejdem na ňu myslieť, veď nie som doma, idem za Ferdim. Bože, tiež neviem kto mu mohol dať také meno že Ferdinand. Ale mne to nevadí. Je to jediný človek čo ma chápe. Ako nenadávam na jeho meno, ale tak ak mi poviete že nie je vtipne a ako zo stredoveku, tak sa zasmejem. Nie že by som ja mala lepšie. Vraj Blanka. Také meno pre nejakú tetku čo chodí na omše a je vdova. Ale volajú ma Ani alebo Anka, takže v pohode. No ale dosť o mojom hlúpom mene. Už 5 minút stojím pred Frediho domom a ešte stále mi neotvoril. Klopala som už asi sto krát, aj zvonila. Kde len môže byť. Mobil my tiež nedvíha. Mám to pas, idem sa teda poprechádzať s mojou mp3-kou popri ceste.
Ako si tak kráčam po ceste, vidím že nikto nie je ani za mnou ani predo mnou a tak si začnem nahlas spievať. Vtom predo mnou niekto vyskočí z kríkov a ja sa tak trhnem, že mi skoro mp3-ka vyletí z ruky.Oproti mne stál vyškerený Fredi. "Ja ti asi odseknem hlavu ty dement, veď som skoro dostala porážku." Zaziapala som naňho. On sa len ďalej smial. Neviem čo mu bolo vtipné, vážne som sa dosť zľakla. "Sorra, ale keby si sa videla...hhahaha...tak by si sa smiala aj ty!" Nie je normálny. Neviem čo by robil keby som mu tu naozaj skolabovala. "Dobre, nesmej sa toľko. Trocha sa ukľudni. Bola som za tebou. Keď si neotváral a nebral mobil, tak som sa ne teba vykašľala. No ozaj, veď mobil máš stále pri sebe. Čo si mi ho nebral?" No konečne sa trocha ukľudnil. "Nestresuj drahá. Bol som si zabehať a fon mi spadol a rozbil sa. Mám smolu, no čo už. A keď už som slušný, tak by si ma mohla privítať nie?" Tak on takto? Toto ma zaskočilo. Dosť že žijem, on ešte chce aby som mu dala pusu. Blázon jeden. "Tak na to zabudni." Povedala som mu a začala som kráčať ďalej. V duchu som sa len z chuti zasmiala, lebo som vedela čo presne spraví. Heh, som ja ale prefíkaná líška. Teraz ma dobehne, zvrtne k sebe, povie prepáč a pobozká ma. No už počujem dupot tých jeho kopýt. "Tak prepáč no bože." Pekne si ma chytí, samozrejme ako chalan má nado mnou dosť veľkú presilu, ja som taká malá a slabá. A on ešte slabší, ale aj tak keď chce, vie zabrať. Teda zaberá vždy keď si chce niečo odčiniť. Pritiahne ma k sebe a začneme sa bozkávať. Za chvíľu cítim ako jeho ruka šmátra pod mojím tričkom. Bože, zasa. Odtiahnem sa od neho. "Počuj chlape, ako dlho sme spolu?" "Neviem, nejako vyše roka. A predtým sme boli kamoši. Prečo sa zasa pýtaš túto tvoju blbú otázku?" "Vraj blbú. Nezdá sa ti že na to ako krátko sme spolu si nejako veľa dovoľuješ?" Pritom sa samozrejme smejem, ale potom nasadím kamennú tvár a on sa ma priam že nezľakne. "Drbka? Veď v sobotu sa ti to páčilo." Nevinne sa usmeje a znova ma chce pobozkať. Ja sa však odtiahnem a zasmejem. "Sobota bola sobota, dnes je utorok tak sa spamätaj. Musím už ísť domov. Stretneme sa zajtra po škole jasne?" "Tak dobre dobre. Ako ty povieš. Maj sa." Ešte si dáme jednu dlhú pusu a každý sa poberieme iným smerom. Síce máme dom na rovnakú stranu, ale on ide ešte do krčmy. Kretén, aj ja by som šla.
Akože v osemnástich aby som musela byť o deviatej doma. On ma devätnásť a môže si dom prísť kedy chce. Tak ale chápete, ja mám doma beštiu Mišu. Ako matka, teda macocha, sa správa len ohľadom toho kedy má ísť dom. Možno sa pýtate čo nejdem preč keď už som plnoletá, ale načo, veď doma mám všetko. A hlavne, ona mi platí školu. Až keď si ona nájde iného alebo zomrie tak majetok pripadne mne. Nespravodlivé od môjho ocka. Nevadí. Keď náhodou chcem byť dlhšie vonku, prchnem. Ale víkendy mám voľné, to je ona na svojich žúroch, takže sa o mňa nezaujíma. Och bože, je mi zle, zbadala som môj dom. Tak nerada sa tam vraciam. Pomaly otvorím dvere aby ma nik nepočul a aby som mohla pomaly a nečujne prekĺznuť do mojej izby v podkroví. Mám naozaj smolu. To vám teda poviem. Hneď za dverami stojí nazúrená Miša. Ešte letmo kuknem na moje drahé hodinky a vidím že je 21:8. Tak toto sa mi vážne nechce počúvať. "Môžeš mi láskavo povedať kde si bola ty jedno nepodarené decko?" "Do toho teba nič nie je." "Že mňa do toho nič nie je? Som tvoja matka a keď ti niečo nakážem tak to aj splníš jasné? A neodvrávaj mi lebo si ťa ešte podám!" Tak tento jej škrekot sa mi vážne nechce počúvať. Ignorantsky okolo nej prejdem, vyhnem sa zauchu a kráčam hore schodmi. Stále počujem ako na mňa ziape. "Ty jedno nevychované decko. Čo by na to povedal tvoj otec. Ty malá drzaňa. Vidno že som ťa nič nenaučila, pretože ja toto nerobím, ale ty sa prechovať už nedáš. Si nevychovaná." A ďalšie a ďalšie podobné nadávky. Zvykla som si. Toto sa deje vždy. A to som prišla domov len o 8 minút neskôr. Tak ju nenávidím. Stále dole čosi ziape. Počujem ju z prízemia až na tretie poschodie. Naschvál si ešte na plné pecky zapnem rádio, z ktorého hučí nejaký Marlyn Manson či čo to. Bože. Vypnem to a dám tam nejakú tu dancovú hudbu. Mám zmaturované na gympli a som zobratá aj na výšku. Ak vyštudujem aj tú, bude zo mňa meteorologička. No fajn. Len je otázne či ju vyštudujem. Ak nie, tak mám kurz krajčírstva, aj keď ma to nebaví, ale vraj som v tom dobrá. No nič. Dám hudbu trocha slabšie a nachystám si posteľ. Pomaly otvorím dvere, všimnem si že tam Miša je a tak sa na jedlo ktoré som si chcela zobrať vykašlem a idem si ľahnúť. Zaspávam takmer hneď.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 miša miša | Web | 29. prosince 2007 v 18:23 | Reagovat

čau mohli baste pro mě hlasovat v soutezi SONB o nej blog na adrese http://coolandulik.blog.cz/0712/sonb-2-11-kolo ???mocinky prosííííííím.kuji predem a moc se OMLOUVAM za reklamu

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama