Single life

7. května 2011 v 18:50 | LUci |  Diary
Možno by som sa mala vrátiť k tomu čo ma baví a naplňuje, trocha viac sa zaujímať o svoju vnútornu stránku, tak ako som to robila do teraz.
V poslednej dobe sa mi stáva, že nemávam reakcie na siuácie. Niekto povie niečo vtipné, ja sa nezasmejem a pritom v duchu sa trham od smiechu. Niečo je smutné a ja sa nerozplačem, pretože to držím v sebe.
Človek pre šťastie urobí všetko. Ja by som si mala urobiť poriadok v srdci, hlave a žalúdku.
Viem, že to všetko chce čas a trpezlivosť.

 

Viac ako ľúbiť

23. srpna 2010 v 23:07 | LUci |  Poetry
Pod oblohou plnou mrakov,
skrývam slovo pre teba.
Pre teba som hodná zrakov,
pre tvoju lásku z neba.

Niečo však povedané nebolo.
Je načase to napraviť.
Uviazlo mi v hrdlo slovo.
Už nedá sa to odvrátiť.

To ako ja ľúbim teba,
nevie nikto okrem nás,
to ako ľúbiš ty mňa,
to nevie nikto okrem nás.
sdfadä

My new world

10. srpna 2010 v 22:13 | LUci |  Diary
Dobrý deň, niekto kto sem raz za rok príde :)
Chcem napísať konečne troška dlhší článok. Asi je na čase :)
Troška sa zveriť niekomu, kto ma nepozná.
Mám 19 rokov a v živote som nezažila vôbec nič, čo by ma teraz na nejakú tú sekundu zaseklo a musela som premýšľať.
Robila som strašne veľa zlých vecí. Robila som strašne veľa nesprávnych vecí, ktoré teraz ľutujem a keby som to mala znova raz skúsiť, určite by som to neurobila :)
Od 14 rokov som v kuse s nejakým chalanom. Zažila som tú takú prvú "lásku", niečo čo nedokážem popísať, pretože to bolo niečo strašne komické, nad čím sa teraz fakt len smejem a nič to pre mňa neznamená. Potom som 3 roky sedela doma na zadku, milovala som, bola som milovaná, chodila som kam som chcela, nie však so svojou polovičkou, v podstate som bola voľná, ale nasilu. 3 roky som nespoznala nikoho nového a ak aj áno, bolo to na jeden deň a keby som ho alebo ju teraz stretla nepoznáme sa. Bola som uzavretá, tichá, nesebavedomá. Bola som dievča, čo sa chce stať ženou ale nedokáže to, pretože jej chýba to, čo žena potrebuje. Zodpovednosť za seba samú. Bola som zodpovedná za toľko ľudí a toľkým ľuďom som zlepšila aj zhoršila život a pritom ja som sa zastavila v 15 roku môjho života a nehýbala som sa ďalej. Až som sa rozhodla, že tomu všetkému poviem STOP! Že sa vzdám lásky, sexu, dôvery a úsmevu. Zahodila som všetko, čo som mala a šla som ďalej. 15 ročné dieťa v tele skoro 19 ročnej ženy. Snažila som sa užívať si života, všetko čo mi prinesie. Chodila som kde som chcela. Robila som všetko možné, čo sa mi zachcelo. Ale ja nie, znova som si našla vzťah. Znova som skúšala osud. Ale bol to len zálet, ako by to teraz niekto nazval. Ale každopádne to bolo pekné, iné a energické :D Potom som sa nechala lákať osobou, ktorá  mi bola milá, podobná a zároveň tak iná. Nechala som si lichotiť, nechala som sa obskakovať. Nechala som ho, nech sa o mňa zaujíma. Bol to pocit, ktorý som nikdy predtým nezažila. Som dievča, ktoré bolo vychované najlepšími rodičmi pod slnkom. Viem, že to hovorí každý o svojich rodičoch, ale ja som im fakt vďačná že som teraz tam kde som. Robila som hovadiny áno, skúšala som život, pokúšala som osud. Inak ako ostatní. Keď sa na to teraz spätne pozriem, nemala som mladosť. Nezažila som ju. Premárnila som ju. Ale viete čo? Neľutujem ani jeden deň čo som zažila. Možno som nechodila po akciách a nespala s každým druhým ktorý sa na mňa čo i len pozrel, žila som inak, pomaly ale predsa naplno. Nie som typ baby, ktorá by si verila, ktorá by si dávala čo i len trocha nádej. Možno tak na ľudí nepôsobím, ale som veľmi hanblivá a stojí ma veľmi veľa úsilia prekonať svoj strach. Pôsobím výrečne, optimisticky a sebavedomo, ale taká nie som. Som utiahnutá, pesimistická a veľmi kritická voči sebe samej. Keď hovorím, že som skúsila v živote veľa vecí, nemyslím tým alkohol, drogy, sex, výlety, chaty, vzťahy na týždeň ani nič čo sa robí v mladosti. Ja som pre zmenu písala, čítala a počúvala. Písala som všetko do veršov, všetko čo mi liezlo po hlave. Čítam už niekoľko rokov a  môžem povedať že som dosť sčítana a chcem v tom pokračovať. Milujem vôňu kníh. Počúvala som inú hudbu ako bola práve IN, počúvala som zvuky prírody, zvuky všetkého okolo seba. Preto som na všetkých pôsobila ako iná, divná a nezaujimava osoba a tak pôsobím doteraz, pretože nie som zvyknutá na záujem ľudí o moju osobu.
A teraz? Teraz som zrazu iná osoba. Prečo? Pre niekoho, kto ma donútil rozbiť ulitu v ktorej som sa skrývala a ukázať svetu, že aj ja žijem tak ako každý iný až na moje názory. Našla som si priateľa, ktorý je môj kamarát, priateľ, partner, moja láska. Niekto, kto je úplne iný ako ja a pritom úplne rovnaký. Stále som niekde vonku a dennodenne si vyžaujem jeho spoločnosť. Nemôžem sa nabažiť jeho vzhľadu, dotykov, jeho názorov, úsmevov, smiechu, očí. Jeho celého. Mám pocit, že až teraz som spoznala čo je to skutočná láska. Nesedím doma. Cítim, že ma chce ukázať svetu, pretože je na mňa pyšný, cítim sa omnoho lepšie pretože vidím, že niekto sa na mňa pozrie aj bez toho aby som po ňom vystrelila. Viem čo je to láska, viem aj čo je to o ňu prísť. Ale to, čo mám teraz, je nadpozemské. Je to reálne. A dospelé. Už nie som 15 ročné dievča v tele 19 ročnej ženy. Som 19 ročná žena, vo svojom vlastnom 19 ročnom tele a vidím svet tak ako predtým, len tých dobrých vecí je tu zrazu akosi viac :)
A preto, aj keď som šťastná sa desím čo príde. Či to bude večné (hovorím to ako ja).
Nie, nie, nie, nie, ja viem že to bude dobré. Viem, že to nie je len tak, viem, že mi je super, mám zdravie, rodinu, lásku, peniaze, všetko, ale úplne všetko čo potrebujem a čo chcem. 
Je mi fantasticky. Som to ja ale staršia a vyspelejšia. Stále píšem, stále čítam a stále počúvam. A ľúbim. Veľmi :)
 


Choroba z nehoo

4. srpna 2010 v 22:14 | LUci |  Diary
Mám pocit, že to aká som zamilovaná a ako mi je dobre ma privádza do šialenstva a priam si to nezaslúžim :(

Never never never.... nevr alebo ňever ;)

8. června 2010 v 12:13 | LUci |  Diary
Po dlhej dobe zasa niečo píšem. Viem, zanedbávam to tu, ale nejako neni čas, teda času mám habadej, ale aj tak ho nikdy nie je dosť.
Čo mám nového? Mám naplánovaný život pomaly na mesiac dopredu. Prvý krát v živote. Neverím tomu ani ja sama, ale inak to proste nešlo. Tento víkend idem na Súľov, je jedno s kým, proste tam idem, potrebujem sa trocha skultúrniť s foťákom, pretože som tak strašne dlho nič nefotila, že čoskoro aj zabudnem na čo ten aparát vlastne je. Potom idem robiť copíky. Konečne nejaký kšeft. 17. júna idem na tattoo. Nuber two :D Teším sa ako blcha. Dlho som zvažovala či do toho znova ísť ale po istých okolnostiach v mojom živote a istých veľmi vážnych sklamaniach a zmenách som si povedala a čo? Veď je to moja koža a môj život. Znova nič velké ani nič farebné. Stále sa mi páčia malé a čierne :)
Potom hneď 19 a 20 idem do BA za mojou ženou pozrieť ju na súťaž mažoretiek a veľmi silno jej držať palce aby to vyhrala :)
22. júna mám skúšky na výšku. Doteraz som sa ešte ani trocha neučila. Nemala som otvorenú ani jednu knihu. Nič. Proste som sa na to vybodla. Mala by som sa začať pripravovať ak sa tam chcem dostať. A to chcem. Z časti. Hovorila som si, že chcem vypadnúť čo najďalej stadeto a užívať si študentský život. A to v podstate aj chcem. Ale najprv som pochybovala, že mi vydrží vzťah na až takú dialku, ale nakoniec nevydržal ani tak. Strasne som sa sklamala, pretože viem že z časti to bola moja vina ale aj tak nikdy nepochopím tu jeho reakciu na to ukončenie. Zažila som už všetko možné a môžem povedať že som si odžila fakt kus života dosť brutálne, ale toto proste nechápem, ale nevadí.
Teraz ma tu drží môj priateľ, kamarát, niekto, kto ma rozosmeje a niekto komu verím, tak dúfam, že nebudem ľutovať. Zasa raz ľutovať. Asi som moc naivná ale nevadí.
No, blížime sa ku koncu mesiaca 26. júna idem na svadbu. (Ozaj, Janurka, moja spolužiačka sa už vydala.... pre boha krasna bola ako princezna :) ) Teším sa aj keď tam nikoho asi nebudem poznať.
Potom 2 a 3 júla idem na Topfest. Na to sa teším strašne moc. Na Kabát, Iné kafé, Polemic..... jooooj teším teším :) Potom idem mojej žene robiť nechty a odchádza mi preč na 5 dlhých týždnov do Grécka :( Fnuk
No a toto je môj život. Zháňam si nejakú robotu alebo aspoň brigádu, ale nedarí sa mi, tak uvidíme ako to všetko dopadne. Mám sa strašne fajn. Som šťastná, prešla som zvláštnym obdobím svojho života nad ktorým sa často zamýšľam ale teraz mám všetko to, po čom som kedy túžila a ak mi na to niekto siahne, odtrhnem mu ruky a dám mu ich zožrať!! :D
Tak sa tu majte pekne a buďte aj vy šťastní, pretože to je to najkrajšie čo sa môže človeku prihodiť :)
vdfs

Viete čo je heslom ku šťastiu???

18. května 2010 v 15:38 | LUci |  Diary
...zvládnuta maturita... :D

To, ako sa teraz cítim a aka som šťastná, že mi nič nechýba, všetko čo som chcela mať mám, všetko je tak ako má byť. Som šťastná ako blcha vo vlasoch :D
Zmaturovala som a aj keď nepoviem, že maturita formalita, neviem fakt prečo som tak stresovala :D
Juchúú
A ide sa chlastať do kolien, potom ma nájdete niekde pod mostom alebo niekde na výplachu žaludka :D

Skúška dospelosti

17. května 2010 v 17:35 | LUci |  Diary
Zajtra maturujem....
Prosím, držte mi palce...
Od 8:00 do 12:00. Ekonomika, slovina a anglina....
:(
dfs

With hair :D

25. března 2010 v 15:44 | LUci |  Diary
To, čo teraz zažívam sa nedá nijako opísať :) V škole nerobíme nič, len sa smejeme smejeme smejeme smejeme, hrame karty, smejeme smejeme hrame karty, smejeme smejeme, hrame kenta, smejeme a potom už len smejeme :D Fakt nechcem stade odísť :) Niektorí ľudia mi budú fakt chýbať :(
No a teraz k tomu čo nového. Nič. Už sa mi to kráti, už len nejako 27 dní budem chodiť do školy nerátam víkend ani prazdniny ani nic take.... fuj :( nechcééém No a potom matura a potom skúšky a potom letooooo, chaty, festy, pogovanie, rasta, hulenie, spievanie, a budem si to užííívať :)
ja :)

Dnes je tak pekne že ma to láka ísť von, asi aj pojdem sa niekam prejisť :) Bola bych rada keby sa niekto pripojil :) Možno niekoho zavolám :) Ale asi pôjdem sama inak to nevidím aspoň si prečistím hlavu. Zajtra skrátene vyučko, pohodka :)
A čo vy ako sa máte? Začala som inak písať poviedku ale zverejním až keď ju dopíšem a v podstate by som najprv mala dozverejňovať Vykúpenie, už toho nie je veľa, no veď uvidíme :)
baj

Další články


Kam dál